Úhor európsky

Úhor európsky (Anguilla anguilla, angl. eel), ku ktorého zvláštnostiam patrí aj schopnosť krátkodobého pohybu po súši, sa podobá skôr hadovi než rybe. Žije v európskych riekach a jazerách a v mori sa len rozmnožuje. Dlhú púť za trením majú úhory spoločnú s lososmi. Po 4 – 10 rokoch života v sladkých vodách migrujú koncom roka k brehom Severnej Ameriky do hlbín Sargasového mora. Približne 7000 km dlhú púť zdolávajú až 18 mesiacov bez toho, aby prijímali potravu, a po splnení rozmnožovacieho pudu zahynú. Z vajíčok (jediná samica vyprodukuje až 700 000 ikier nadnášaných tukovou kvapkou) sa v mori vyliahnu takmer priehľadné larvy v tvare vŕbového listu, ktoré unáša Golfský prúd. Po troch až štyroch rokoch doputujú späť k európskym brehom. Vyhľadávajú teplejšie vody s dostatkom úkrytov a potravy a živia sa larvami, mäkkýšmi, drobnými rybami aj kôrovcami. Lovia spravidla v noci, zmiasť ich však môže voda zakalená po dažďoch, ktorá prináša dostatok potravy spláchnutej zo súše. Prezimujú zahrabané v bahne. Úhory sa bežne dožívajú 8 – 15 rokov, ale u rýb chovaných v zajatí, ktorým nie je umožnená cesta za reprodukciou, to môže byť oveľa viac.

Úhor európsky

Anguilla anguilla

Sezónnosť: nie

Pôvod: ČR

Metóda lovu/chovu: chov

Veľkosť: 300 – 500 g/ks

Tučnosť: vysoká

Znaky

Príslušníci radu úhorotvaré (Anguillformes), ku ktorým úhory patria, od ostatných rýb odlišuje hadovité telo so slizkou kožou a absenciou brušných plutiev. Dravé prispôsobivé ryby s drobnými šupinami zarastenými v koži sa vyznačujú zrastenou chrbtovou, análnou a chvostovou plutvou a prekvapivo silným stlačením čeľustí. V čase migrácie do mora majú striebristú farbu a zväčšené oči, pri návrate sú zlatohnedé. Väčšie samice môžu dorásť do dĺžky presahujúcej 1 m a hmotnosti okolo 2,5 kg, samce sú zhruba polovičné.

Využitie

Úhor európsky je považovaný za jednu z najchutnejších rýb. Mäso sa varí a dusí, menšie exempláre je možné vyprážať, tučnejšie väčšie ryby sú vynikajúce údené. Veľkými milovníkmi úhorov sú Francúzi, v Japonsku sa tieto ryby úspešne chovajú v akvakultúrach a ich mäso je, okrem iného, súčasťou sushi. Živého úhora by mal zabiť a vypitvať skúsený odborník. Jeho krv totiž obsahuje jedovatý ichtyotoxín s podobnými účinkami ako zmijí jed. Treba sa vyvarovať kontaktu úhorej krvi s otvorenými ranami a jej vstrieknutiu do oka. Tepelnou úpravou nad 60 °C sa bielkovinový jed zneškodní.