Ustrica jedlá

Pôvodné územie výskytu ustrice jedlej (Ostrea edulis, angl. oyster flat) sa rozkladá v Atlantickom oceáne od Nórska po Maroko a zahŕňa celú oblasť Stredozemného mora. Výskyt vo voľnej prírode je však skôr vzácnosťou – prevláda umelý chov, ktorý je o niečo náročnejší ako pri ostatných druhoch. Akvakultúry ustríc jedlých sa nachádzajú pozdĺž atlantického pobrežia, najmä vo Francúzsku. Medzi najznámejšie oblasti patrí Normandia, Bretaň a regióny Charente a Gironde. Chovu tohto druhu sa venujú aj v Holandsku, Anglicku, Írsku či Španielsku.

Ustrica jedlá

Ostrea edulis

Sezónnosť: september – máj

Pôvod: Francúzsko

Metóda lovu/chovu: chov

Veľkosť: N°0 – N°3

Tučnosť: nízka

Znaky

Ustricu jedlú je možné jednoducho odlíšiť od ostatných druhov podľa okrúhleho, plochého tvaru schránky. Obvykle dorastá do dĺžky 5 – 12 cm, výnimočne až 20 cm. Tvar, povrch a sfarbenie môžu byť rôzne – farba prechádza od hnedej po sivú a schránku niekedy zdobia prúžky rozličnej intenzity. Mäso je béžovo pieskové až sivasté.

K najznámejším formám tohto druhu patria ustrice Belon, ktoré sú medzi gurmánmi veľmi populárne. Vyznačujú sa béžovým až hnedým mäsom a výraznou orechovou chuťou.

Využitie

Ustrice obsahujú veľa zdraviu prospešných látok, napr. jód, sodík, vápnik, draslík, mangán, železo, meď, zinok, fosfor a vitamíny A, B1, B2. Je možné ich konzumovať po celý rok – v zimných mesiacoch akumulujú svoje zásoby a sú lahodne mäsité, počas najteplejších mesiacov sa ich preprava riadi prísnymi hygienickými opatreniami.

Ustrice musia byť lesklé a vlhké. Farba sa môže líšiť podľa miesta pôvodu. Chladené lastúry by mali byť zavreté, mierne otvorený exemplár sa musí po ľahkom dotyku okamžite uzavrieť. Dôležitá je taktiež vôňa – aj ten najmenší zápach je varovný.

Otvorenie lastúry vyžaduje silu, správnu techniku a profesionálne vybavenie. Potrebný je špeciálny nôž na ustrice, ako aj krúžková oceľová rukavica chrániaca ruku, ktorá lastúru drží.

Ustrice sa podávajú surové, vyprážané, pečené, varené, gratinované priamo v lastúre alebo údené. Kombinovať sa môžu s cesnakom, šalotkou, smotanou, vajcom, paradajkami, špenátom aj koreňovou zeleninou. Dobre si rozumejú s jemnými omáčkami, napr. holandskou či vínnou penou, alebo pikantnejšími dresingami z kvalitného octu ochuteného čerstvým čiernym mletým korením.